Euroval a opt-out pre Slovensko

Autor: Ivan Kuhn | 13.10.2011 o 8:08 | Karma článku: 15,89 | Prečítané:  3747x

Celá debata o schvaľovaní eurovalu sa na Slovensku zredukovala na to, ako dosiahnuť jeho schválenie a „splnenie si povinnosti voči Európskej únii". Ako keby iná alternatíva ani neexistovala. Ale ona existuje a bola niekoľkokrát v histórii európskej integrácie využitá.

V princípe platí, že všetka európska legislatíva platí vo všetkých členských štátoch EÚ. Ale to by nebolo pravidlo, aby z neho nebola výnimka. A Európska únia v tomto smere nie je výnimkou. V eurospíku sa tejto výnimke hovorí opt-out.

Asi najznámejší opt-out si vyrokovala Veľká Británia pri dojednávaní Maastrichtskej zmluvy. Maastrichtská zmluva totiž zakotvovala zavedenie spoločnej meny euro a záväzok všetkých členských krajín EÚ, že túto menu zavedú (za predpokladu že splnia kritériá, ktorým sa hovorí, ako inak, maastrichtské). A tak už v samotnej Maastrichtskej zmluve bolo zakotvené, že povinnosť zaviesť euro sa nevzťahuje na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Dánsko sa najprv zaviazalo prijať euro podpisom Maastrichtskej zmluvy, ale keď v roku 1992 Dáni v referende odmietli ratifikáciu tejto zmluvy (50,7% proti pri 83,1 percentnej účasti), neostalo EÚ nič iné (ak nechcela hodiť celú zmluvu do koša a začať rokovať o novej zmluve od znova) ako odsúhlasiť Dánsku opt-out, ktorý sa týkal nielen prijatia eura, ale aj niektorých ďalších výnimiek z Maastrichtskej zmluvy. Následne už Dáni v referende v roku 1993 Maastrichtskú zmluvu schválili. V roku 2000 sa v Dánsku konalo ďalšie referendum o zavedení eura, ale dánski občania sa odmietli vzdať svojho opt-out-u (53,2 % proti pri 87,6 percentnej účasti).

K tomu by sme ešte mohli pridať Švédsko, ktoré si síce formálne nevyrokovalo opt-out zo vstupu do Európskej menovej únie, ale nevstúpilo do ERM II a v roku 2003 občania v referende odmietli prijatie eura (55,9% proti pri 82,6 percentnej účasti). Keďže švédska vláda vyhlásila, že zavedie euro iba po tom, čo tento krok občania schvália v ďalšom referende, a názory švédskych občanov zatiaľ nenasvedčujú, že takéto referendum by mohlo byť úspešné, Európska únia toleruje tento stav, aj keď z prísne právneho pohľadu, je to porušovanie Maastrichtskej zmluvy. Ale kto by si dovolil spochybniť legitimitu demokratického rozhodnutia občanov Švédskeho kráľovstva?

Veľká Británia a Írsko si tiež vyrokovali opt-out zo Schengenskej dohody a z oblasti slobôd, bezpečnosti a spravodlivosti a Veľká Británia a Poľsko si vyrokovali opt-out z Charty základných práv Európskej únie (pri schvaľovaní najbližšej zmluvy sa k nim pridá aj Česká republika).

Otázka teda znie. Prečo by si Slovensko nemohlo vyrokovať opt-out z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.


Už ste čítali?