Euroval a opt-out pre Slovensko

Autor: Ivan Kuhn | 13.10.2011 o 8:08 | Karma článku: 15.89 | Prečítané  3644-krát

Celá debata o schvaľovaní eurovalu sa na Slovensku zredukovala na to, ako dosiahnuť jeho schválenie a „splnenie si povinnosti voči Európskej únii". Ako keby iná alternatíva ani neexistovala. Ale ona existuje a bola niekoľkokrát v histórii európskej integrácie využitá.

V princípe platí, že všetka európska legislatíva platí vo všetkých členských štátoch EÚ. Ale to by nebolo pravidlo, aby z neho nebola výnimka. A Európska únia v tomto smere nie je výnimkou. V eurospíku sa tejto výnimke hovorí opt-out.

Asi najznámejší opt-out si vyrokovala Veľká Británia pri dojednávaní Maastrichtskej zmluvy. Maastrichtská zmluva totiž zakotvovala zavedenie spoločnej meny euro a záväzok všetkých členských krajín EÚ, že túto menu zavedú (za predpokladu že splnia kritériá, ktorým sa hovorí, ako inak, maastrichtské). A tak už v samotnej Maastrichtskej zmluve bolo zakotvené, že povinnosť zaviesť euro sa nevzťahuje na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Dánsko sa najprv zaviazalo prijať euro podpisom Maastrichtskej zmluvy, ale keď v roku 1992 Dáni v referende odmietli ratifikáciu tejto zmluvy (50,7% proti pri 83,1 percentnej účasti), neostalo EÚ nič iné (ak nechcela hodiť celú zmluvu do koša a začať rokovať o novej zmluve od znova) ako odsúhlasiť Dánsku opt-out, ktorý sa týkal nielen prijatia eura, ale aj niektorých ďalších výnimiek z Maastrichtskej zmluvy. Následne už Dáni v referende v roku 1993 Maastrichtskú zmluvu schválili. V roku 2000 sa v Dánsku konalo ďalšie referendum o zavedení eura, ale dánski občania sa odmietli vzdať svojho opt-out-u (53,2 % proti pri 87,6 percentnej účasti).

K tomu by sme ešte mohli pridať Švédsko, ktoré si síce formálne nevyrokovalo opt-out zo vstupu do Európskej menovej únie, ale nevstúpilo do ERM II a v roku 2003 občania v referende odmietli prijatie eura (55,9% proti pri 82,6 percentnej účasti). Keďže švédska vláda vyhlásila, že zavedie euro iba po tom, čo tento krok občania schvália v ďalšom referende, a názory švédskych občanov zatiaľ nenasvedčujú, že takéto referendum by mohlo byť úspešné, Európska únia toleruje tento stav, aj keď z prísne právneho pohľadu, je to porušovanie Maastrichtskej zmluvy. Ale kto by si dovolil spochybniť legitimitu demokratického rozhodnutia občanov Švédskeho kráľovstva?

Veľká Británia a Írsko si tiež vyrokovali opt-out zo Schengenskej dohody a z oblasti slobôd, bezpečnosti a spravodlivosti a Veľká Británia a Poľsko si vyrokovali opt-out z Charty základných práv Európskej únie (pri schvaľovaní najbližšej zmluvy sa k nim pridá aj Česká republika).

Otázka teda znie. Prečo by si Slovensko nemohlo vyrokovať opt-out z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Podstatou ruskej hanby je, že celý svet vidí, kam klesli

Klesli, aby zlepšili imidž štátu a rozjasnili takmer sovietsku prítomnosť.

PLUS

Plán nevyšiel. Prvý slovenský outlet bojuje o záchranu

Medzi vlastníkmi obchodného centra figuroval aj Ladislav Bašternák.


Už ste čítali?