reklama

O „tradične priateľských vzťahoch“ medzi SR a Kubou

To, že sa premiér Robert Fico od nástupu do funkcie usilovne snaží o rozvíjanie priateľských stykov s kubánskou totalitnou komunistickou diktatúrou nie je žiadna novinka. Najnovšie sa do týchto aktivít zapojilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré na dnešné rokovanie vlády predložilo návrh „Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o hospodárskej spolupráci“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)
Obrázok blogu

 To, že bol návrh dohody o spoluprácis komunistickým režimom na Kube predložený na zasadnutie vlády právev týždni, keď si na Slovensku pripomíname okrúhle výročie komunistickéhoprevratu vo februári 1948, je pre túto vládu viac ako symptomatické. V preambulemedzivládnej dohody, ktorá bola predložená na dnešné rokovanie vlády sa píše: „vláda Slovenskej republiky a vláda Kubánskejrepubliky (ďalej len „zmluvné strany“), inšpirovanétradičnými priateľskými vzťahmi, ktoré existujú medzi Slovenskou republikoua Kubánskou republikou...“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Zaujímalo ma, aké tradične priateľské vzťahy mala Slovenskárepublika a jej predchodca, Československo s Kubou. Takže.

 K nadviazaniudiplomatických stykov medzi Kubou a Československou republikou došlo užkrátko po vzniku 1. ČSR. V medzivojnovom období obe krajiny síceudržiavali diplomatické kontakty na úrovni veľvyslanectiev, ale spájali ich predovšetkým spoločné ekonomické záujmy – obe krajiny boli v tomčase významnými producentmi a exportérmi cukru. Takže o nejakom veľkompriateľstve sa nedá hovoriť, aj keď samozrejme nemôžeme ani tvrdiť, žebyvzájomné vzťahy boli nepriateľské.

 Za prejav priateľstva môžeme považovať skutočnosť, že kubánskavláda počas druhej svetovej vojny uznala československú exilovú vládu v Londýnea v roku 1942 bol v Havane otvorený československý zastupiteľský úrad. Ten bolvšak po druhej svetovej vojne uzavretý aj keď k prerušeniu diplomatickýchvzťahov nedošlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Za ďalší prejav priateľstva môžeme považovať až skutočnosť,že komunistické Československo bolo v januári 1959 jednouz prvých krajín na svete (spolu s USA a ZSSR – „to jsou typaradoxy“), ktoré uznali vládu „Hnutia 26. júla“ (hnutie pomenované podľadátumu neúspešného útoku Fidela Castra a jeho družiny na kasárne Moncada),ktorá sa dostala k moci po zvrhnutí diktatúry Generála Fulgencia Batistu.A Československo, v ktorom v tom čase vládol totalitnýkomunistický režim, nemalo problém rozvíjať s novou kubánskou vládou„priateľské vzťahy“ aj po tom, keď už bolo jasné, že 8. január 1959znamenal iba zmenu jednej diktatúry na inú, ktorá sa najmä vďaka vplyvu Ficovhomiláčika Che Guevaru veľmi rýchlo začala profilovať ako komunistická alebominimálne pro-komunistická.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A tak sa v 60-tych rokoch začali naplno rozvíjať„priateľské vzťahy“ medzi komunistickým československým režimom ak socializmu smerujúcim Castrovým diktátorským režimom. Tieto „priateľskévzťahy“ mali podobu exportu z Československa, ktorý výrazne prevyšovalimport a rozdiel v obchodnej výmene nebol vyplácaný kubánskou vládouv hotovosti, ale financovala ho československá vláda dlhodobými úvermi(ako to bolo s ich splácaním či odpúšťaním v rámci socialistickejinternacionálnej pomoci, na to sa tiež niekedy v budúcnosti chcem pozrieť.Rád by som sa totiž raz dozvedel, na čo išli peniaze z tzv. Fondusolidarity, na ktorý som ako študent musel povinne prispievať z peňazí,ktoré som zarobil na povinných zemiakových brigádach a „letnýchaktivitách“).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tradícia „priateľských vzťahov“ medzi vládami Československaa Kuby sa začala vytvárať aj v exporte československých zbranía vojenskej techniky, najmä samopalov a munície. A na oplátkusme sa v Československu spriatelili s „kubánskymi pomarančmi“.

 K budovaniu tradície „priateľských vzťahov“ prispel ajsamotný Fidel Castro, ktorý v septembri 1968 ocenil inváziu ZSSR a krajínVaršavskej zmluvy do Československa ako akt obrany socializmu.

 V rámci „priateľských vzťahov“ boli na Kubu vysielaníaj československí odborníci v rôznych oblastiach (osobne som poznallekárku, ktorá na Kube pôsobila v sedemdesiatych rokoch), ktorými kubánskyrežim plátal diery po odchode značnej časti kubánskej inteligencie, ktorá sanestotožnila s Castrovou diktatúrou a emigrovala predovšetkýmdo USA. Treba otvorene povedať, že vďaka tomuto vznikali aj skutočnépriateľské vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi pracujúcimi na Kubea mnohými Kubáncami. Mnohé z týchto prirodzene ľudských priateľstievpretrvali dodnes, ale žiaľ mnohí ľudia z nich mylne vyvodzujú, že na ichzáklade by slovenská vláda, ktorá vzišla zo slobodných demokratických voliebmala udržiavať priateľské vzťahy s diktatúrou klanu Castrovcov.

 Podobná je situácia s kubánskou komunitou na Slovensku,ktorá je pozostatkom masového prílevu Kubáncov, ktorí v bývalomČeskoslovensku študovali na vysokých školách, resp. zaúčali sa v rôznychfabrikách. Mnohí z nich sa na Slovensku oženili (nemám štatistiku, alez mojich skúseností tu ostali väčšinou muži) a založili si rodiny.Žiaľ, zdá sa, že väčšina z nich napriek tomu, že zažili diktatúru na Kubei totalitný režim v Československu, ako aj jeho pád a vytvorenieslobodnej demokratickej spoločnosti, má tendenciu naďalej podporovaťdiktátorský režim na Kube. Aj keď je možné, že mnohí tak robia ibav obavách, že v prípade otvorene proticastrovskej angažovanosti by užnemohli navštíviť svoj rodný ostrov, alebo by po príchode na dovolenkuv rodnej vlasti mohli byť uväznení, alebo by vystavili perzekúcii svojichpríbuzných, ktorí žijú na Kube.

 Mimochodom, od jedného z nich som zhruba pred rokomdostal knihu o bývalom diktátorovi Batistovi, ktorá vyšla naSlovensku, za čo mu touto cestou ďakujem a určite si ju raz prečítam, keďbudem mať viac voľného času. A taktiež dúfam, že čoskoro na Slovenskuvyjde aj kniha o bývalých diktátoroch bratoch Castrovcoch....

 No a nakoniec. Po nežnej či zamatovej revolúcii v novembri1989 boli vzťahy medzi slobodným a demokratickým Československom a Castrovýmdiktátorským režimom všelijaké, len nie priateľské. A v tomto smeresa nezmenilo nič podstatné ani po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v januári1993. Práve naopak, v rokoch 1998-2006 síce Slovenská republika viedlavoči Kube nekonfrontačnú politiku, slovenská diplomacia však ticho, v rámcimožností daných diplomatickým protokolom, podporovala aktivity mimovládnychorganizácií, ktoré podporovali disidentské hnutie na Kube. A mnohí slovenskívládni aj opoziční politici sa k tejto podpore pridali otvorene (aj keďmôžeme diskutovať, do akej miery išlo v jednotlivých prípadoch o úprimnúpodporu protikomunistickej opozícii, alebo iba o „imidž“ niektorých politikov).

 Takže naozaj stále neviem akými tradičnými priateľskými vzťahmi, ktoré existujú medzi Slovenskou republikoua Kubánskou republikou sainšpirovali tvorcovia návrhu spomínanej medzivládnej dohody, ak vynechámemožnosť, že sa inšpirovali svojim dobrým vzťahom ku kubánskemu rumu (či užv jeho čistej podobe alebo namiešanej do podoby mojita či cuba libre).Ale predpokladám, že nám to už čoskoro vysvetlí minister zahraničných vecí SRJán Kubiš, ktorý si už vyše roka vzorne plní aj funkciu žehliča tým, že sasnaží vyžehľovať vyjadrenia a činy svojho premiéra do podobyakceptovateľnej v civilizovanom svete.

Ivan Kuhn

Ivan Kuhn

Bloger 
  • Počet článkov:  88
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyštudovaný politológ, bývalý zahranično-politický redaktor Denníka SME, v súčasnosti SZČO, konzultant v oblasti eurofondov, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika, poslanec Mestského zastupiteľstva v Rožňave, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS), otec štyroch detí. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaEurofondyEurobarometerSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu